NY vo fotkách

http://cestovanie.sme.sk/c/5607074/new-york-vo-fotkach-z-ktorych-idu-zimomriavky.html

Detail mesta - Marek Pintér

Hrad

Pružina

Imatrikulácia

Zlatý vek

Nikola Deglovičová - Babka už nevidí z okna

Nikola Deglovičová - Ohrievač

Nikola Deglovičová - Stará fotka, nie zlá fotka

Digitál

Digitálny fotoaparát

-          hlavnými prvkami digitálneho fotoaparátu sú telo, objektív a svetlocitlivý snímač

-          kompakt má telo prístroja pevne spojené s objektívom, zrkadlovky majú zvyčajne vymeniteľné objektívy 

-          základnou charakteristikou objektívu je jeho ohnisková vzdialenosť

-          väčšina dnešných objektívov má premenlivú ohniskovú vzdialenosť – označujú sa ako transfokátory alebo zoom objektívy

-          zoom umožňuje priblíženie fotografovaného objektu

-          pre porovnávanie objektívov digitálnych fotoaparátov sa používa prepočet skutočnej ohniskovej vzdialenosti na 35mm ekvivalent

-          počet obrázkov, ktoré môžete urobiť, závisí od veľkosti pamäťovej karty, ale aj od nastavenia kvality snímok

Ako to funguje

-          všetky farby, ktoré môžete vidieť, vznikajú zložením troch samostatne vnímaných farebných zložiek: červenej (R, red), zelenej (G, green) a modrej (B, blue) 

-          digitálny fotoaparát nefotografuje farebne – zachytáva množstvo červeného, zeleného a modrého svetla

-          obrázok priamo zo snímača fotoaparátu by bol čiernobiely- farby dopočíta špecializovaný program

-          základnou jednotkou snímača je svetlocitlivá bunka, základnou jednotkou digitálneho obrazu je obrazový bod, pixel

-          pixely (obrazové body) sú v obrázkoch poskladané do stĺpcov a radov

-          každý pixel v obrázku obsahuje informáciu o farbe uvedenú ako zastúpenie farebných zložiek (R, G, B)

Prvé snímky

-          na LCD displeji alebo v hľadáčiku si prezrite aj okraje snímky, nielen hlavný objekt

-          LCD displej ani hľadáčik nie sú určené na podrobnú kontrolu snímky

-          Pozor na kontinuálne ostrenie – výsledok nemusí vždy zodpovedať vašej predstave

-          kontrolujte rušivé predmety v obraze a snažte sa ich odstrániť už pri fotografovaní

-          prístroj držte pevne a správne, držanie iba špičkami prstov je chybné, fotoaparát sa snažte nenakláňať

-          polovičné stlačenie spúšte je určené pre ostrenie aj pre meranie expozície

-          naučte sa robiť orientačnú kontrolu snímky zbežnou prehliadkou hneď na začiatku fotografovania

(Digitálna fotoškola. 30 lekcií pre začínajúcich fotografov. ZONER Bratislava 2006. ISBN 80-86815-37)

Slovenská fotka v zarážkach

•         počiatok moderných dejín slovenskej fotografie sa spája s koncom prvej svetovej vojny, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československa

•         za rozvojom fotografie na Slovensku stáli predovšetkým zahraniční fotografi z Čiech, Nemecka a Maďarska

•         v dejinách modernej slovenskej fotografie zohrala významnú úlohu najmä neprofesionálna fotografia, amatérski fotografi a záujemcovia o fotku sa schádzali v záujmových spolkoch (napríklad Združenie fotoamatérov YMCA založené v roku 1924 v Bratislave)

•         základným žánrom fotografie na Slovensku bola tzv. krásnoslovenská fotografia

•         prví moderní fotografi sa snažili o zachytenie prírodných a kultúrnych krás Slovenska

•         k predstaviteľom tohto žánra patrí napríklad český etnológ, fotograf a filmár – Karol Plicka

 •         ďalším žánrom, ktorý sa uplatnil na Slovensku, bola ruralistická a sociálna fotografia

•         zameriavala sa na sociálny rozmer ľudskej existencie a viac ako o umelecký zámer jej šlo o politický a spoločenský apel

•         k jej predstaviteľom patrí napríklad Sergej Protopopov (ruský emigrant pôsobiaci v Banskej Bystrici) alebo Tibor Honty a Štefan Tamáš

•         prienik umeleckých smerov do fotografie na Slovensku nastal až po roku 1930

•         stál za tým vplyv Bauhausu a Škola umeleckých remesiel v Bratislave, kde sa prvýkrát v tomto období začala vyučovať fotografia – v rokoch 1928-31 ako súčasť reklamy a typografie, od roku 1931 ako samostatný odbor

•         László Moholy-Nagy – hlavný predstaviteľ smeru nazvaného dokument „nového videnia“

•         Walter Peterhans – predstaviteľ Bauhausu, zástanca precíznosti a citlivosti voči materiálu s citom pre kompozíciu, fotografoval predovšetkým zátišia

•         začiatkom 40-tych rokov vzniká na Slovensku pod vplyvom českého fotografického surrealizmu smer nazvaný imaginatívna fotografia

•         zásluhu na tom má najmä Tibor Honty, ktorého počas pôsobenia v Prahe ovplyvnila práca českých surrealistov

•         jeho práca bola zasa podnetom pre iných autorov a mala za následok prehĺbenie umeleckého aspektu slovenskej fotografie

•         po roku 1950 sa uviedol medzi žánre slovenskej fotografie nový smer – poézia všedného dňa, jeho heslom bolo „zobrazovanie života v jeho každodennej forme“

•         k jeho predstaviteľom patrili Ján Cifra, Juraj Šajmovič a Miro Gregor

•         priniesol so sebou predovšetkým snahu o vyvolanie emócií a poetizácia záberov

•         Martin Martinček založil koncept a formuloval program živej fotografie, no naplno sa tento smer prejavil až v 70-tych rokoch

•         v rovnakom čase na Slovensko prenikla takzvaná fotografia privátneho

•         k jej predstaviteľom patria Ján Motulka a Ondrej Nosál

•         opäť sa jedná o žáner, ktorý je na hranici dokumentárnej a umeleckej fotky a zobrazuje predovšetkým ľudí z bezprostredného okolia fotografa

•         ešte ďalej posunul tento smer Ivan Hoffman, ktorý publikoval snímky pôvodne určené iba pre rodinný fotoalbum

•         koncom 70-tych rokov sa slovenskí fotografi začali cieľavedome sústreďovať na konkrétne témy

•         vznikali tak série fotografií nazvané cykly

•         v cykloch neboli podstatné jednotlivé snímky, ale celé súbory

•         témami boli napríklad chalupári, Žižkov, záplavy, vlaky, cestovanie

Dejiny fotografie v zarážkach

Vynález

•         dôsledok storočnej práce s úkazmi optiky, mechaniky a chémie

•         na probléme objavenia zobrazovacej metódy pracovalo po roku 1800 nezávisle od seba niekoľko vynálezcov

•         nevyhnutné 3 podmienky k trvalému udržaniu fotografických obrazov: optický systém pre zobrazenie motívov, chemická substancia, ktorá pod vplyvom svetla zmení svoj vzhľad a prostriedok, ktorý by túto zmenu ustálil.

Predchodcovia

•         Camera obscura – do svetlotesnej skrinky dopadá denné svetlo, vzniká v nej verné zobrazenie  a objavuje sa horizontálne a vertikálne obrátené na protiľahlej stene

•         Laterna magica – zdroj svetla, napríklad sviečka, vrhá svetlo, zosilnené a odrážané vypuklým zrkadlom, otvorom skrine a pred ním sa posúvajú pomaľované sklenené pásy

•         heliografia - bratia Niepceoví v roku 1926 zhotovili prvý snímok, ktorý sa právom nazýval fotografiou. Asi 8 hodín osvecovali dosky a vyvolali ich levanduľovým olejom.

•         daguerotypia -  Jener Daguerre bol v roku 1839 oslavovaný ako vynálezca fotografie. Technicky zložitým spôsobom sa daguerotypiou dali zhotoviť pomerne dokonalé snímky, ktoré sa nedali rozmnožovať.

•         kalotypia – talbotypia - V roku 1935 v Anglicku vytvoril ďalšiu techniku zachytenia svetelných obrazov Talbot a v roku 1841 na ňu získal patent

•         záujem o objav fotografie bol obrovský, najmä vďaka novinám

•         napriek tomu bola spočiatku využívaná sporadicky, hlavne profesionálnymi portrétistami, vznikali prvé profesionálne ateliéry

Fotografie a umenie

•         kritici spochybňovali estetickú a umeleckú hodnotu fotgrafie, napriek tomu rýchlo prenikla do oblastí umenia ako portrét, krajina a akt

•         objavujú sa výhody papierovej fotografie: odolnejšie obrázky, dali sa rozmnožovať a ich výroba bola lacnejšia

•         o fotografiách D.O.Hilla a R. Adamsona možno prvýkrát v dejinách fotografie hovoriť ako o umeleckých fotografiách, vytvorili najcennejšie portréty počiatku fotografie

•         reportážna fotografia - M. Duchamp v rokoch 1849 až 1852 podnikol cestu do orientu, kde vytvoril 122 reportážnych snímok, pracoval na zákazku francúzskej vlády, pre ktorú zdokumentoval orientálne stavby a monumenty

•         Nadar – francúzsky letec a fotograf, zaslúžil sa o rozkvet fotografického umenia v Paríži, jeho prínosom sú nové témy a ako prvý fotografoval zo vzduchu

•         Carroll – zaslúžil sa o vznik detského portrétu

•         Disdéri – založil fotografický priemysel, zmenšil fotografický portrét na formát 6x9 a tento nápad si nechal patentovať, taktiež znížil náklady a cenu fotografie

•         Dokumentárna fotografia –fotografovanie skutočnosti, snímky nevidených krajín, miest a udalostí, do pozornosti sa dostali prebiehajúce konflikty a vojnové spory

•         J. Robertson – oficiálny fotograf britskej armády, predstaviteľ vojnovej fotografie

•         Goodwin – v roku 1887 vyvinul z celuloidu zvitkový film, KODAK – ľahký, jednoducho ovládaný fotoaparát, fotografia pre všetkých 

•         umelecká fotografia – okolo roku 1900 sa umelci snažili dištancovať od ateliérových snímok a retuše

•         snaha o prirodzenosť a osobitosť prejavu

•         fotografiu ovládli témy ako príroda, láska k domovu a voľný čas, predovšetkým portrét.

•         reklamná a módna fotografia – od roku 1923 pracoval Edward Steichen pre „Vanity Fair“ a „Vogue“, stanovil merítka reklamnej a módnej fotografie v obrázkových časopisoch

•         sociálna dokumentácia – Jacob A. Riis používal fotografiu ako prostriedok sociálnych reforiem, v roku 1890 vydal knihu, v ktorej poukázal na biedu prisťahovalcov

•         Streight Photography – vyvíjal sa od roku 1910, jeho kritériom bol výrez obrazu, úloha svetla a sila výrazu fotiek s odstupom od témy

•         Nová vecnosť – začiatkom 20.storočia experimentovali fotografi so štýlovými prostriedkami obrazovej reči – strmý pohľad nahor, silný podhľad, detail, kontrast a opakovanie

•         Fotogram – v 20tych a 30tych rokoch zaujal kľúčovú pozíciu medzi maliarstvom a fotografiou, vrchol dosiahli fotogramy Man Raya a Moholy-Nagya

•         fotografiu používali aj dadaisti a surrealisti – experimenty v tmavej komore mechanickými a chemickými prostriedkami

•         Moderný fotožurnalizmus – E. Salomon stanovil pravidlá novinárskej fotografie, fotil prominentné osobnosti a udalosti, jeho reportáže odrážajú súdobé dejiny a ponúkajú neobyčajný pohľad na dramatické udalosti 30-tych rokov

•         R. Capa – pracoval pre LIFE, Time, Picture Post, fotografoval Trockého, dokumentoval španielsku občiansku vojnu

•         farebná fotografia – v druhej polovici 30tych rokov boli vytvorené podmienky pre masové využitie farebnej fotografie