nedeľa 3. októbra 2010

Slovenská fotka v zarážkach


         počiatok moderných dejín slovenskej fotografie sa spája s koncom prvej svetovej vojny, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československa
         za rozvojom fotografie na Slovensku stáli predovšetkým zahraniční fotografi z Čiech, Nemecka a Maďarska
         v dejinách modernej slovenskej fotografie zohrala významnú úlohu najmä neprofesionálna fotografia, amatérski fotografi a záujemcovia o fotku sa schádzali v záujmových spolkoch (napríklad Združenie fotoamatérov YMCA založené v roku 1924 v Bratislave)
         základným žánrom fotografie na Slovensku bola tzv. krásnoslovenská fotografia
         prví moderní fotografi sa snažili o zachytenie prírodných a kultúrnych krás Slovenska
         k predstaviteľom tohto žánra patrí napríklad český etnológ, fotograf a filmár – Karol Plicka
          ďalším žánrom, ktorý sa uplatnil na Slovensku, bola ruralistická a sociálna fotografia
         zameriavala sa na sociálny rozmer ľudskej existencie a viac ako o umelecký zámer jej šlo o politický a spoločenský apel
         k jej predstaviteľom patrí napríklad Sergej Protopopov (ruský emigrant pôsobiaci v Banskej Bystrici) alebo Tibor Honty a Štefan Tamáš
         prienik umeleckých smerov do fotografie na Slovensku nastal až po roku 1930
         stál za tým vplyv Bauhausu a Škola umeleckých remesiel v Bratislave, kde sa prvýkrát v tomto období začala vyučovať fotografia – v rokoch 1928-31 ako súčasť reklamy a typografie, od roku 1931 ako samostatný odbor
         László Moholy-Nagy – hlavný predstaviteľ smeru nazvaného dokument „nového videnia“
         Walter Peterhans – predstaviteľ Bauhausu, zástanca precíznosti a citlivosti voči materiálu s citom pre kompozíciu, fotografoval predovšetkým zátišia
         začiatkom 40-tych rokov vzniká na Slovensku pod vplyvom českého fotografického surrealizmu smer nazvaný imaginatívna fotografia
         zásluhu na tom má najmä Tibor Honty, ktorého počas pôsobenia v Prahe ovplyvnila práca českých surrealistov
         jeho práca bola zasa podnetom pre iných autorov a mala za následok prehĺbenie umeleckého aspektu slovenskej fotografie
         po roku 1950 sa uviedol medzi žánre slovenskej fotografie nový smer – poézia všedného dňa, jeho heslom bolo „zobrazovanie života v jeho každodennej forme“
         k jeho predstaviteľom patrili Ján Cifra, Juraj Šajmovič a Miro Gregor
         priniesol so sebou predovšetkým snahu o vyvolanie emócií a poetizácia záberov
         Martin Martinček založil koncept a formuloval program živej fotografie, no naplno sa tento smer prejavil až v 70-tych rokoch
         v rovnakom čase na Slovensko prenikla takzvaná fotografia privátneho
         k jej predstaviteľom patria Ján Motulka a Ondrej Nosál
         opäť sa jedná o žáner, ktorý je na hranici dokumentárnej a umeleckej fotky a zobrazuje predovšetkým ľudí z bezprostredného okolia fotografa
         ešte ďalej posunul tento smer Ivan Hoffman, ktorý publikoval snímky pôvodne určené iba pre rodinný fotoalbum
         koncom 70-tych rokov sa slovenskí fotografi začali cieľavedome sústreďovať na konkrétne témy
         vznikali tak série fotografií nazvané cykly
         v cykloch neboli podstatné jednotlivé snímky, ale celé súbory
         témami boli napríklad chalupári, Žižkov, záplavy, vlaky, cestovanie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára